Hovorí sa, že história nie sú len strohé dátumy v kalendári, ale predovšetkým príbehy ľudí a okamihy, ktoré v nás zanechali stopu. Dnes vás pozývame na malý výlet v čase. Otvorili sme pre vás vzácnu Kroniku pionierskych táborov Revolučného odborového hnutia (ROH) vtedajšieho Okresného ústavu národného zdravia (OÚNZ).
Pre tých skôr narodených je to návrat do detstva, pre tých mladších vysvetlenie – práve pod týmto názvom kedysi fungovala naša Dolnooravská nemocnica s poliklinikou. Poďte s nami zaspomínať na časy spred takmer polstoročia. Veríme, že sa na archívnych záberoch viacerí spoznáte a tieto riadky vám vyčaria úsmev na tvári.
Horúce leto v „slovenskom Ríme“ (1981)
Ako prvý sme z kroniky vybrali rok 1981. V júli toho roku sa niekoľko desiatok detí našich zamestnancov vybralo na pioniersky tábor do Trnavy. Pod vedením Anny Tittelovej a jej zástupkyne Natálie Rúžičkovej prežili deti od 7. do 24. júla dni plné dobrodružstva, na ktoré sa nezabúda.
Program bol skutočne nabitý. Trnava, prezývaná slovenský Rím, a jej okolie ponúkali nekonečné možnosti. Deti spoznávali históriu na Devíne, obdivovali Bratislavský hrad či pietny Slavín. Exkurzia do textilnej fabriky Zornica bola zážitkom sama o sebe. O našich malých Oravcoch sa vtedy dokonca písalo v denníku Smena a ich hlasy zazneli aj v Slovenskom rozhlase.
Od Minisynkop až po prvý bozk
Tábor však nebol len o výletoch. Bol o komunite. Organizovala sa veľká Olympiáda, súťaže – Minisynkopy, Šikovnejší vyhráva či Vtipnejší vyhráva. Okrem diplomov si však deti odnášali niečo cennejšie – nové priateľstvá a niektorí možno aj spomienku na to, ako chutí prvá detská láska či nesmelý prvý bozk.
Pamätáte si ešte svoj oddiel?
Každá skupina mala svoj vlastný charakter, pokrik a identitu. Schválne, v ktorom oddiele ste boli vy? Pripomeňte si ich prostredníctvom vtipných veršov, ktoré sa vtedy ozývali táborom:
Fešáci a Futbalisti„My sme veľkí fešáci, futbal radi hráme, na nástupy nechodíme, frajerky si zháňame…“ „My sme malí futbalisti, dobré nohy mám, keď do lopty raz kopneme, hneď góla dáme.“
Spáči a Kukučky„My sme malí spáči, spánok sa nám páči, keď sa večer hráme, ráno nevstávame.“ „My sme tie kukučky kukavé, vzorné a štebotavé. Kukáme aj po chlapcoch a to hlavne pri tancoch.“
Námorníci a Hladoši„My sme malí námorníci, radi vodu máme, keď nám vodu ukážete, radi zaplávame.“ „Na raňajky dva rožky, to je pre nás málo, tak si ešte pýtame, čo z večere ostalo.“
Speváčky a Včeličky„My sme malé speváčky, tenké hlásky máme, po Trnave chodíme, o Orave spievame.“ „My sme malé včeličky, jedávame pomaličky, ale zato isto, zjeme vždycky všetko.“
Ach, ten čas ale letí!
Dnes sú z detí na fotografiách dospelí ľudia – mnohí z nich sú dnes už starými rodičmi a ich deti majú vlastné deti. Niektorí dokonca pracujú v našej nemocnici. Bezstarostné dva týždne v roku 1981 zostali zapísané v kronike a v srdciach.
Našli ste sa na fotografiách? Alebo máte vlastnú spomienku na tábory našej nemocnice? Podeľte sa s nami v komentároch na našej sociálnej sieti!
S úctou a nostalgiou, Vaša Dolnooravská nemocnica s poliklinikou.
